Detské ihriská

Mám pocit, že spoločnosť žije v nejakej dvojtvárnosti. Na jednej strane by sme radi, aby deti a mládež a nakoniec všetci, boli zdraví na druhej strane sa tomu spoločnosť obracia chrbtom. Prebiehajú tu kampane na výstavby detských ihrísk, prerábanie plôch na zeleň, na plochy pre rekreáciu, športové vyžitie, na vyhnanie detí od smartfónov počítačov, ku stretávkam na dvoroch, na ihriskách. Potom zeleň zastaviame a tak sa krútime za vlastným chvostom... Nie tak dávno sa tu pompézne otvárali a odovzdávali eurofondové ihriská za potlesku politických garnitúr. Dnes chátrajú, lebo nemá kto zaštopkať dieru v brankovej sieti, opraviť mantinel, plot... 

Aký je stav na sídlisku?

Zatiaľ čo my, dnešní dôchodcovia sme trávili čas po škole, prázdniny, dlhé chvíle na školských ihriskách a hádali sa kto na ktorom ihrisku bude hrať futbal a keď sme boli vyhnaní silnejšími z veľkého na malé ihrisko a ešte aj keď tu sme boli prehlasovaní, tak sme vycúvali pred svoj blok, kde sme potom improvizovali. Hrávali sme svoje hry medzi vešiakmi na bielizeň, pred blokom, pokiaľ boli voľné, či na nejakom kúsku plochy. Bránky nám tvorili tehly, kamene. A keď sa naše poznanie chcelo o niečo rozšíriť, preskočil sme plot, či našli v ňom dieru na obrovskom štadióne Lokomotívy a kopali sme na škváre, či behali za loptami za bránku pri tréningu ozajstných futbalistov. Cestou k domovu nechýbalo nejaké to dobrodružstvo pri zbere čerešní a jabĺk z cudzích záhrad, čo sa nám cestou ponúkali.

Dnes osirelé ihriská v areáli základnej školy, 

jediné na sídlisku sú oplotené a bráničky uzamknuté, takže rodičia s detičkami predškolského veku len zazerajú spoza plota, čo by si radi troška pohrajkali malý futbal, pogúľali loptičku, či sa trocha pohompáľali na detskom ihrisku, ktoré je práve technicky stvorené pre deti predškolského veku. A tie tam nesmú. Zamknuté. Deti dnes už nehrajú hokej, ani na našich zjazdných chodníkoch, nedá sa. Samé autá ich rodičov a samé zákazy.

Malé ihrisko v školskom areáli spolu s detským kútikom pre maličké detičky sú pod kamerovým dohľadom vedúcim k polícií. A je strážené vo dne v noci, pretože je tam namontovaný reflektor. Ten asi spôsobuje, že láka čudných puberťáckych návštevníkov k nočnému, akože futbalu a basketbalu a najmä ku lomozeniu, spôsobenému nakopávanou loptou do plechového mantinelu, či vhadzovaním lopty akože do koša na rozhompáľanom a hlučnom stojane. A ak sú tam takíto cez deň, tak namiesto športu, je to miesto pre akýsi digitálni piknik s hlasnou mechanickou hudbou, kde si každý individuálne nakopáva plechový mantinel, hádže do koša, ale žiadna kolektívna hra. Polícia hluk a výtržnosti nerieši, takže asi tá kamera bude asi len atrapa.

Akiste nielen ja sa pýtame, 

prečo ihriská aj v tom minimálnom množstve čo tu máme nemôžu, či nesmú slúžiť verejnosti. Pre koho sú postavené, veď napríklad pieskovisko, hombálky, kĺzačky – vybavenie slúžiace deťom predškolského veku, je umiestnené v areáli základnej  školy a areál je zamýkaný. To je predsa holý nezmysel, nepustiť tam verejnosť s detičkami a pritom im tam zriadiť ihrisko.