štvrtok 18. júna 2020

Investičný zámer – areál Lokomotíva Košice


Mesto Košice, kraj, spracovalo množstvo materiálov, kde deklaruje a sľubuje zdravší život v meste a kraji, investície do športovísk, rekreácie zelene... Hrdí sa titulom mesto športu a pomaly každý poslanec tu vstupoval do volieb s plánom na cyklotrasy v meste aj extraviláne a hádam aj za účelom zlepšenia dopravy, rekreačných možností a zdravia Košičanov a návštevníkov mesta a hádam hlavne za účelom plnenia svojich sľubov. Prijali sa zámery, zobrali pôžičky: 
·         atď.
a tak by bolo logické napĺňať tieto predsavzatia a plány.

To po prvé

Mám pocit, že toto by mali vedieť všetci občania mesta a malo by to byť predmetom strategického rozhodnutia mesta, keďže mesto má na myšlienke športu postavený program rozvoja. Mesto síce pláve nateraz na vlne mestského futbalového štadióna, ten však, mám ten dojem, neposlúži ostatným športom a ani mládeži a obzvlášť nie dievčatám, kde si akiste z nich nik ani nezakopne na trávniku takého luxusu.

Je mi ľúto, že táto urbanistická kryha ohraničená priľahlými ulicami, čo pôvodne napĺňala športový účel s veľkým štadiónom, tréningovým futbalovým ihriskom, priľahlými telocvičňami, posilovňami, rozličnými prevádzkovými objektmi, sa rozparcelovala a dokonca na chvostíku areálu pri potoku sa zrealizovala výstavba rodinných domov, čo sa takto dostali tieto do hlukovej zóny ešte pred topoľovú alej. Samozrejme nazvať toto myšlienkové hnutie a realizáciu urbanizmom, je akiste neadekvátne.


Čermeľ, akou je oblasť Lokomotívy, kontaktná časť mesta spojená s prírodou patrila vždy športu. Má logické dopravné napojenia, nemá navešané vežiaky okolo a leží v oblasti mesta, ktorá napĺňa rekreačnú, športovú a relaxačnú funkciu. Sú tu východzie body do prírody, sú tu služby, športoviská a teraz aj s možnosťou ich integrácie do logického celku s hokejovou halou, kolkárňou a podobne. Dôstojné miesto by našiel stánok MMM a mestských športových klubov. Napojenie na cyklotrasy by boli logické, ak by sa v minulosti práve v tomto území neurobili ďalšie lapsusy a nezúžila by sa obďaleč doprava.

Mestská časť Sever, by mohla mať silnejšie slovo v meste, ak jej to mesto vôbec dovolí, aby pokračovala v prirodzených funkciách tejto časti mesta, čo je svojou konfiguráciou a aj historickým ponímaním predurčená pre šport a rekreáciu.

 A po druhé

Mám pocit, že v územnom pláne, čo nám už procesne výrazne mešká, je táto plocha vyhradená pre šport. Spomínaný lapsus urbanizmu je možné ako-tak zachrániť a neobetovať developerskej dravosti všetko, práve športovo-rekreačným využitím parciel a objektov areálu Lokomotívy.

Takže, ak si ctíme územné plánovanie a predpisy, kde je táto plocha plánovaná a aj podľa môjho názoru patrí tam funkcia územia pre športovo-rekreačné vyššie vybavenie, tak akékoľvek úvahy o zobytnení zóny skrytou apartmánovou formou veľmi pripomína Paškov apartmán v mestskom sade.



    
   
Toto je reakcia na: https://www.kosicesever.sk/clanok/investicny-zamer-areal-lokomotiva

sobota 23. novembra 2019

Smetie


Máme tu aké-také separovanie. No občas zaškrípe kapacita, ale aj  z dôvodu chovania sa občanov, ak napríklad do papiera vhodí krabicu vcelku, neposkladanú, kde by akiste zabrala výrazne menej miesta než ako obalený vzduch.
Kontajnery na veľký odpad síce majú nejaký harmonogram umiestnenia, ale zrejme kontajner ako občasník nepostačuje.

Detské ihriská


Mám pocit, že spoločnosť žije v nejakej dvojtvárnosti. Na jednej strane by sme radi, aby deti a mládež a nakoniec všetci, boli zdraví na druhej strane sa tomu spoločnosť obracia chrbtom. Prebiehajú tu kampane na výstavby detských ihrísk, prerábanie plôch na zeleň, na plochy pre rekreáciu, športové vyžitie, na vyhnanie detí od smartfónov počítačov, ku stretávkam na dvoroch, na ihriskách. Potom zeleň zastaviame a tak sa krútime za vlastným chvostom... Nie tak dávno sa tu pompézne otvárali a odovzdávali eurofondové ihriská za potlesku politických garnitúr. Dnes chátrajú, lebo nemá kto zaštopkať dieru v brankovej sieti, opraviť mantinel, plot... 

Aký je stav na sídlisku?

Zatiaľ čo my, dnešní dôchodcovia sme trávili čas po škole, prázdniny, dlhé chvíle na školských ihriskách a hádali sa kto na ktorom ihrisku bude hrať futbal a keď sme boli vyhnaní silnejšími z veľkého na malé ihrisko a ešte aj keď tu sme boli prehlasovaní, tak sme vycúvali pred svoj blok, kde sme potom improvizovali. Hrávali sme svoje hry medzi vešiakmi na bielizeň, pred blokom, pokiaľ boli voľné, či na nejakom kúsku plochy. Bránky nám tvorili tehly, kamene. A keď sa naše poznanie chcelo o niečo rozšíriť, preskočil sme plot, či našli v ňom dieru na obrovskom štadióne Lokomotívy a kopali sme na škváre, či behali za loptami za bránku pri tréningu ozajstných futbalistov. Cestou k domovu nechýbalo nejaké to dobrodružstvo pri zbere čerešní a jabĺk z cudzích záhrad, čo sa nám cestou ponúkali.

Dnes osirelé ihriská v areáli základnej školy, 

jediné na sídlisku sú oplotené a bráničky uzamknuté, takže rodičia s detičkami predškolského veku len zazerajú spoza plota, čo by si radi troška pohrajkali malý futbal, pogúľali loptičku, či sa trocha pohompáľali na detskom ihrisku, ktoré je práve technicky stvorené pre deti predškolského veku. A tie tam nesmú. Zamknuté. Deti dnes už nehrajú hokej, ani na našich zjazdných chodníkoch, nedá sa. Samé autá ich rodičov a samé zákazy.

Malé ihrisko v školskom areáli spolu s detským kútikom pre maličké detičky sú pod kamerovým dohľadom vedúcim k polícií. A je strážené vo dne v noci, pretože je tam namontovaný reflektor. Ten asi spôsobuje, že láka čudných puberťáckych návštevníkov k nočnému, akože futbalu a basketbalu a najmä ku lomozeniu, spôsobenému nakopávanou loptou do plechového mantinelu, či vhadzovaním lopty akože do koša na rozhompáľanom a hlučnom stojane. A ak sú tam takíto cez deň, tak namiesto športu, je to miesto pre akýsi digitálni piknik s hlasnou mechanickou hudbou, kde si každý individuálne nakopáva plechový mantinel, hádže do koša, ale žiadna kolektívna hra. Polícia hluk a výtržnosti nerieši, takže asi tá kamera bude asi len atrapa.

Akiste nielen ja sa pýtame, 

prečo ihriská aj v tom minimálnom množstve čo tu máme nemôžu, či nesmú slúžiť verejnosti. Pre koho sú postavené, veď napríklad pieskovisko, hombálky, kĺzačky – vybavenie slúžiace deťom predškolského veku, je umiestnené v areáli základnej  školy a areál je zamýkaný. To je predsa holý nezmysel, nepustiť tam verejnosť s detičkami a pritom im tam zriadiť ihrisko.      

pondelok 4. novembra 2019

Návrh na zmenu dopravy

Podhradčania to poznajú. Raz idú pohromade autobusy č. 12. 16. či 29. a potom nič. Samozrejme nedá sa časovo vyhovieť každému a na hociktorej zastávke či križovatke z hľadiska možných prestupov. Čo vyhovuje jednému, nevyhovuje druhému, lebo ten spoj je na danom mieste skôr a iný zas neskôr, takže prestupovanie behom minúty môže vyhovovať iba cestujúcim z jedného spoja.

A máme tu aj nemalý počet prepravovaných študentov ubytovaných na našich internátoch. Lenže títo musia čakať na 29. čo ich dovedie na Kavečianskú cestu ku bočnému vchodu, alebo odšliapať od cesty Podhradovej dole.
A máme tu aj značnú časť sídliska - Gerlachovská cesta - jeho časť od Polianskej ku Kavečianskej, kde by nebolo zlé, ak by ich tam vyviezol autobus č. 12 a to trasou od Vodárenskej, rovnako ako 29. Kavečianskou cestou ku internátom a následne na začiatok Gerlachovskej, niekde oproti doterajšej zastávky č. 12. Odtiaľ Polianskou dole na pôvodnú trasu. Lebo dvanástkou sa dá vyviesť z tejto časti do mesta, ale späť už nie. Najbližšia zastávka, odkiaľ môžu dôjsť obyvatelia domov na spomínanom cípe Gerlachovskej, blízko Kavečianskej je vzdialená konečná zastávka MHD na Gerlachovskej, alebo zastávka pri potravinách pod kopcom.

Zriadenie novej zastávky pri minimálnych nákladoch by poslúžilo sídlisku už aj z dôvodu, že sídlisko žiaľ už nemá základnú občiansku vybavenosť, poštu, služby, stravovanie, či občerstvenie a situácia si vynucuje neustále cestovanie obyvateľov za službami do mesta.

Prechody pre chodcov

Prechody pre chodcov nie sú také aké by mohli byť, nie sú úplné, zokruhované. Chýbajú na frekventovaných a budúcich frekventovaných miestach. Prechodov pre chodcov je na sídlisku ako šafránu a myslím si, že chýbajú. Podhradová má zopár stykových, konfliktných bodov, kde by bolo vhodné, aby sa dopraváci nimi zaoberali:
  • konečná zastávka na Gerlachovskej
  • križovanie cez cestu Podhradová pri Espresse, zastávke z mesta, od zastávky
  • T križovatka Polianska - Gerlachovská
  • odbočka z Gerlachovskej na Slavkovskú pri zastávke MHD č.12
  • prechod cez cestu na úrovni kostola - ulica Cyklistická a Cesta pod Hradovou
  • prechod cez cestu Kostoliansku v smere ku ťahanovskému mostu

Obytná zóna

Špecifikum sídliska Podhradová, že tu máme tzv. zjazdné chodníky, alebo pochôzne cesty. Nachádzajú sa aj na iných lokalitách. Takéto komunikácie majú združenú funkciu pohybu vozidiel nízkou rýchlosťou a pohybu chodcov. Tu nejestvujú chodníky. Ide samozrejme o vzájomné rešpektovanie https://www.skvelaautoskola.sk/dopravna-znacka/ip-28a.
Na to aby to mohlo fungovať a byť legálne, však musia byť takéto komunikácie dopravne označené. http://www.aaautoskola.sk/p059.html. Sídlisko však takéto označenia nemá a tak sa tu jazdí popamäti a cudzinci nepoznajúc pravidlá, sa môžu úplne legálne dopúšťať prehreškov, keďže značky chýbajú.

Je potrebné sídlisko dovybaviť dopravnými značkami


Terénne úpravy, zelené riešenia


Sídlisko patrí medzi veľmi dobré z hľadiska zelene, tichosti, vzájomnej súdržnosti obyvateľov a mohlo by byť na tom ešte lepšie najmä v gazdovaní z vodou, údržbe chodníkov. Máme tu neustále tlaky na zmeny a znižovanie štandardu služieb https://podhradova.webnode.sk/l/espresso/ na zahusťovanie a samozrejme tým pádom aj na potreby parkovacích miest. Tie nestačia uspokojiť ani existujúcich obyvateľov,


Vložil som tu mapku týka sa zelene či životného prostredia, čiernych skládok z nejakých stavieb a podobne.