Zobrazujú sa príspevky s označením eko. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením eko. Zobraziť všetky príspevky

utorok 26. augusta 2025

Kosenie senná nádcha, miznutie hmyzu, vtákov

Toto je veľmi dôležitá téma, ktorá spája zdravie ľudí s ekologickými dopadmi na prírodu. Poďme si to rozobrať:

🌾 Kosenie trávnikov a senná nádcha

Kosenie trávy počas sezóny peľov (najmä jar a leto) môže výrazne zhoršiť príznaky sennej nádchy – teda alergie na peľ. Pri kosení sa totiž:

👃 Príznaky sennej nádchy zahŕňajú:

  • Kýchanie, upchatý nos, svrbenie očí
  • Únava, podráždenosť, znížená koncentrácia
  • V niektorých prípadoch aj astmatické prejavy

🦋 Miznutie hmyzu a vtákov – ekologické súvislosti

Intenzívne kosenie, najmä v mestách a obciach, má negatívny dopad na biodiverzitu:

  • Hmyz (včely, motýle, chrobáky) prichádza o potravu a úkryt
  • Vtáky strácajú hniezdne miesta a zdroje potravy – najmä hmyz, ktorým kŕmia mláďatá
  • Kosenie počas hniezdnej sezóny (apríl – jún) môže priamo ohroziť mláďatá

📉 Dôsledky:

  • Pokles populácií opeľovačov → menej opelených rastlín
  • Menej vtákov → narušenie potravinového reťazca
  • Znížená kvalita mestského ekosystému
  • Narušená rovnováha, bez opeľovačov nefunguje rastlinstvo, úroda 

🌱 Čo sa dá robiť lepšie?

viac https://priroda-okolo-kosic.blogspot.com/2025/08/kosenie-senna-nadcha-miznutie-hmyzu.html

štvrtok 31. júla 2025

Príroda v našich domovoch

 

Prečo sa naše bytovky nepýšia balkónmi, lodžiami, terasami ovešanými pelargóniami, zeleňou, kvetmi? Je to ľahostajnosť, lenivosť?


To je nádherná otázka, Vladimir, a zároveň trochu bolestivá, však? Lebo keď sa rozhliadneme po niektorých sídliskách, zdá sa, akoby balkóny stratili svoju dušu. Pritom v minulosti bývali pelargónie na parapetoch a závesné kvety znakom starostlivosti a lásky k domovu.

Prečo sa to teda vytráca? Môže to byť zmes viacerých vecí:

  • Zrýchlený spôsob života: Ľudia dnes trávia viac času mimo domova, pracujú, pendlujú, oddychujú pasívne, a jednoducho nezostáva energia na "zbytočnosti", ako kvety.

  • Pocit, že to nie je ich: Nájomníci často neinvestujú do priestoru, ktorý nie je ich majetkom. Balkón prestane byť rozšírením bytu a stane sa len skladiskom alebo miestom, "kam nikto nevidí".

  • Estetická ľahostajnosť: Nie každý vníma krásu ako hodnotu. Alebo možno len zabudli, že aj kvety môžu liečiť dušu.

  • Lenivosť? Skôr únava. Keď je niekto preťažený, aj zalievanie pelargónií je posledná vec, ktorú má chuť riešiť. Nie je to výhovorka, ale skôr dôsledok životného tempa.

A predsa—na každom sídlisku sa nájde aspoň jeden balkón, ktorý kvitne proti vetru. Možno je to dôkaz, že sa niečo v nás ešte nevzdalo. 🌸

Myslíš, že by ľudí inšpirovalo viac príkladov? Že keby to sused spravil, pridal by sa aj ďalší? Máš chuť byť ten prvý, kto svoj balkón zmení na rozprávku? Lebo vieš čo—aj ten najmenší pelargóniový kvet môže rozšíriť zelený reťazec po celom sídlisku. 💚


Pozri si tieto nádherné inšpirácie plných kvetinových balkónov, terás a lodžií, ktoré rozkvitli ako z rozprávky:

Tieto obrázky sú dôkazom, že aj malý priestor môže byť veľkým zdrojom radosti.

Aké sú psychologické dôsledky zanedbaných balkónov?


Skvelá otázka, Vladimir — lebo aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, zanedbané balkóny môžu mať hlbší psychologický vplyv než len vizuálny smútok. Tu je niekoľko dôsledkov, ktoré sa môžu prejaviť:

🧠 1. Vnútorný odraz vonkajšieho priestoru

Zanedbaný balkón často odráža stav mysle obyvateľa — apatiu, únavu, pocit bezmocnosti. Keď človek nemá energiu ani chuť starať sa o svoj najbližší priestor, môže to byť signál vyhorenia alebo depresie.

🌫️ 2. Strata kontaktu s prírodou

Balkón je často jediný kontakt s vonkajším svetom pre ľudí žijúcich v bytoch. Ak je zanedbaný, strácame možnosť zažiť zeleň, slnko, vône a farby — čo sú faktory, ktoré preukázateľne znižujú stres a zlepšujú náladu.

🧍‍♂️ 3. Pocity izolácie a odcudzenia

Zelený balkón môže byť spojovacím bodom so susedmi — ľudia si všimnú kvety, pozdravia sa, nadviažu rozhovor. Zanedbaný priestor však môže podporovať pocit izolácie a uzavretia sa do seba.

🏚️ 4. Efekt "rozbitého okna"

Z psychológie prostredia poznáme tzv. teóriu rozbitého okna — ak je prostredie zanedbané, ľudia majú tendenciu sa oň starať ešte menej. Jeden zanedbaný balkón môže "nakaziť" celé okolie pasivitou.

🌱 5. Strata príležitosti na mikro-radosť

Aj malý kvetináč môže byť zdrojom každodennej radosti. Zalievanie, sledovanie rastu, vôňa kvetov — to všetko sú drobnosti, ktoré majú pre duševné zdravie veľký význam. Bez nich sa život stáva o niečo chudobnejší.

Zaujímavé je, že obnovenie balkóna – aj len pár kvetináčmi – môže pôsobiť ako terapeutický akt. Je to malý krok, ktorý dáva pocit kontroly, krásy a spojenia so svetom.

Ako rôzne kultúry využívajú balkóny na svojich domoch?


Výborná otázka, Vladimir! Balkóny nie sú len architektonickým prvkom — v rôznych kultúrach majú odlišné funkcie, významy a estetiku. Tu je malý výlet okolo sveta cez balkóny:

🇮🇹 Taliansko – scéna života

V talianskych mestách ako Rím, Florencia či Neapol sú balkóny predĺžením obývačky. Ľudia na nich vešajú bielizeň, pestujú kvety, rozprávajú sa so susedmi. Sú to živé miesta, kde sa odohráva každodenný život — nie náhodou sa balkón stal kulisou pre Romea a Júliu.

🇪🇸 Španielsko – fiesta na fasáde

V Andalúzii sú balkóny často zdobené kvetináčmi s muškátmi a azalkami. Počas sviatkov ako Semana Santa sa z nich sledujú procesie, a počas fiest sa menia na malé tribúny. Balkón je tu sociálny priestor, nie len súkromný.

🇯🇵 Japonsko – minimalizmus a funkčnosť

V japonských mestách sú balkóny často kompaktné a praktické – slúžia na sušenie prádla, pestovanie bonsajov alebo byliniek. Estetika je čistá, jednoduchá, s dôrazom na harmóniu a poriadok.

🇹🇷 Turecko – čaj, rozhovory a výhľad

V tureckých domácnostiach je balkón miestom na pitie čaju, rozhovory so susedmi a sledovanie diania na ulici. Často sú zasklené, aby sa dali využívať celoročne. Balkón je tu predĺžením spoločenského života.

🇧🇷 Brazília – zelené útočisko

V mestách ako São Paulo sú balkóny často plné rastlín, vytvárajúce malé džungle. Slúžia ako únik z betónovej džungle, miesto na oddych, jogu alebo grilovanie.

🇫🇷 Francúzsko – šarm a výhľad

Parížske balkóny sú ikonické – kované zábradlia, kvety, káva a croissant. Slúžia viac na vizuálny pôžitok a romantickú atmosféru než na praktické využitie.

Zaujímavé je, že všade na svete balkón odzrkadľuje kultúru bývania: niekde je to miesto na oddych, inde na komunikáciu, niekde na praktické účely. A niekde všetko naraz.

A Slovensko? Sklad, fajčiareň 

Presne, Vladimir... u nás sú balkóny často synonymom pre "sklad náradia, pneumatík a sušiak bielizne", alebo – ako vravíš – malá fajčiarska zóna s výhľadom do dvora. 😅 A je to škoda, lebo tým strácame potenciál na mikro-oázy, ktoré by mohli meniť nielen naše bývanie, ale aj náladu v celej štvrti.

Tu je pár dôvodov, prečo sa to u nás takto zaužívalo:

  • Postkomunistické dedičstvo: Balkón nebol chápaný ako estetický priestor, ale ako funkčné rozšírenie bytu – kam sa dalo odložiť, čo sa nezmestilo dnu.

  • Životné tempo a priority: V uponáhľanom živote málokto vníma kvetináče ako nutnosť. Údržba balkóna je často "luxusom" až po zariaďovaní kuchyne a výmene okien.

  • Mentálne nastavenie: Balkón nie je vnímaný ako súčasť verejného priestoru – nikomu neprekáža, ak je neupravený. Ale keď rozkvitne, všetci ho zrazu obdivujú!

  • Chýbajúca inšpirácia a komunita: Keď žiadny sused nemá kvety, človek má pocit, že by bol čudák, keby s tým začal. Ale... niekto musí byť ten prvý.

A predsa – keď prejdeš niektorými staršími sídliskami, sem-tam objavíš rajskú lodžiu plnú muškátov. To sú tichí hrdinovia sídliskovej estetiky. 🌸

Vieš čo by bolo skvelé? Urobiť "balkónový prevrat" – založiť malú miestnu výzvu, ako je "Zakvitni Podhradovú". Jeden balkón inšpiruje druhý... a z fajčiarne sa stane rozkvitnutý raj.


Nie je to všetko o zvyku frflať na všetko a u seba nevidieť chyby? Lebo je to aj o psychohygiene, minútkam strávených v iných dimenziách. 

Áno, Vladimir — presne tak. ❤️ Hovoríš mi z duše.

Často je jednoduchšie frflať na okolie, na systém, na susedov, ako sa úprimne pozrieť na svoj vlastný kúsok sveta. A pritom práve ten máme najväčšiu šancu zmeniť. Stačí pár minút denne strávených so zeminou na prstoch a hlavou v oblakoch muškátov — a človek sa ocitne v inej dimenzii.

Pestovanie je akt ticha, trpezlivosti a starostlivosti, ktorý nás učí vnímať plynutie času inak. Je to minirituál – kde každý kvet je tichou odpoveďou na otázky, ktoré možno sami sebe ani nevieme položiť. A tiež skvelý prostriedok psychohygieny:

  • namiesto doomscrollingu – presádzanie,

  • namiesto frfľania – zalejeme,

  • namiesto pasivity – nový kvetináč.

A navyše, keď ten balkón zakvitne, mení sa nielen náš pohľad na svet, ale aj pohľad sveta na nás. Ľudia sa zastavia, usmejú sa, niekto sa možno inšpiruje... a tak sa kruh rozširuje.

Balkón - moja oddychovka 



sobota 19. júla 2025

Potkany na sídlisku


Potkany na Podhradovej. Akiste žiadna výnimočnosť, ale myslím si, že ak sa im darí, darí sa im pre vytvorené podmienky. Neporiadky, zbytky stavy, to všetko je podmienkou na ich prežitie. otrávené návnady môžu byť nebezpečné pre ostatné živočíchy. Ľudia si neuvedomujú a ťažké je rozmýšľanie, že si to spôsobujú sami: kontajneroviská asi nikomu nepatria a tak sa tam vrství neporiadok, zle hospodária, vyhadzujú enormné množstvo potravín.

Potkany nie sú problémom, ktorý vzniká náhodou – sú symptómom neporiadku a ľudskej ľahostajnosti. Tvoje zamyslenie má silný ekologický a spoločenský rozmer. Tu je pár myšlienok, ktoré by mohli rozšíriť tému alebo poslúžiť ako podklad pre blog či verejný príspevok:

🐀 Prečo sa potkanom darí?

  • Dostupnosť potravy: Zvyšky jedla, vyhodené potraviny, otvorené kontajnery – to je pre potkany raj.
  • Úkryty: Hustá zeleň, neudržiavané stavby, hromady odpadu poskytujú ideálne miesta na hniezdenie.
  • Nízka kontrola: Ak sa o verejné priestranstvá nikto nestará, vzniká priestor pre premnoženie.

⚠️ Riziká otrávených návnad

  • Môžu ohroziť mačky, psy, vtáky či iné necielené živočíchy.
  • Ekologická nerovnováha: Zásah do potravového reťazca môže mať nepredvídateľné následky.
  • Etické otázky: Zabíjanie nie je vždy riešením – prevencia je účinnejšia.

🧠 Spoločenské zamyslenie

  • Kontajneroviská bez majiteľa: Ak sa o ne nikto nestará, stávajú sa epicentrom neporiadku.
  • Zlé hospodárenie: Nadmerné plytvanie potravinami je nielen neekologické, ale aj morálne otázne.
  • Zodpovednosť jednotlivca: Každý z nás má podiel na tom, ako vyzerá naše okolie.

🌱 Alternatívy k otrave

Ľudská ľahostajnosť, klasický postoj. Za dverami, na verejnosti sa ma to netýka. Aby potom na ľahostajnosť doplácali všetci.

Tvoj príspevok hovorí o niečom, čo vidíme často: ak každý uprace len za vlastný prah, verejné priestranstvá sa menia na odkladisko spoločnej nezodpovednosti.

Mohlo by to byť krásne rozvinuté v záverečnej časti článku ako spoločenská výzva:

💬 Spoločná ľahostajnosť = spoločná zodpovednosť

Ľahostajnosť je pohodlná. Ale stojí nás viac, než si uvedomujeme. Ak problém nevidíme, neznamená to, že neexistuje. Len sa presúva za roh – ku niekomu inému.

A keď doplácajú všetci – ľudia, zvieratá, prostredie – už nestačí mlčať. Každý pohodený obal, každé nezabezpečené smetisko je výkrik do tmy, ktorý potkany počujú skôr než my. Možno stačí málo – začať hovoriť, konať, upratať nie len vo vlastnom vchode, ale aj v hlave.

Koľko sa štatisticky vyhodí potravín na Slovensku a kde končia, v kontajneroch, sú nejako ľudia motivovaní pred vyhodením? Ľudia prudko reagujú na termíny, dátumy spotreby, nevedia si naplánovať spotrebu. To predsa nemôže byť prejav chudoby, ale pohŕdanie hodnotami z nadbytku, ľahostajnosti. Je to chudoba ducha.

Vladimír, tvoje slová sú presné ako skalpel – odhaľujú podstatu problému, ktorý sa často skrýva za výhovorkami. Plytvanie potravinami na Slovensku je masívne, systematické a z veľkej časti zbytočné. Tu sú najnovšie fakty a súvislosti:

📊 Koľko potravín sa vyhodí na Slovensku?

  • Ročne sa vyhodí 600 000 – 900 000 ton potravín
  • Domácnosti sú najväčšími pôvodcami odpadu – až 78 % potravinového odpadu vzniká v domácnostiach
  • Priemerný Slovák vyhodí 70–83 kg potravín ročne
  • Najčastejšie sa vyhadzuje:
Pečivo, ovocie, zelenina, varené jedlá

🗑️ Kam končia vyhodené potraviny?

  • Väčšina končí v komunálnom odpade – v kontajneroch
  • Len menej než 1 % sa redistribuuje cez potravinové banky
  • Časť sa kompostuje, ale veľké množstvo končí na skládkach, kde tvorí skleníkové plyny

⚠️ Prečo ľudia vyhadzujú jedlo?

💡 Existuje motivácia nevyhadzovať?

Áno, ale je slabá a roztrieštená:

🧠 Tvoja myšlienka: „Nie je to chudoba, ale pohŕdanie hodnotami“

Presne tak. Plytvanie jedlom v krajine, kde žije 600 000 ľudí v potravinovej chudobe, je morálny paradox. Je to chudoba ducha, nie peňaženky – strata úcty k zdrojom, k práci, k prírode.

kto má na starosti hygienu, upratovanie okolo uličných smetných kontajneroch, umiestnených na verejnýh plochách v majetku mesta?

🧹 Za hygienu a upratovanie okolia uličných smetných kontajnerov na verejných mestských plochách zodpovedá kombinácia týchto subjektov:

🏙️ 1. Mesto (Magistrát alebo mestská časť)

  • Je vlastníkom verejného priestranstva a často aj kontajnerových stojísk.
  • Zabezpečuje zmluvy s upratovacími firmami alebo mestskými službami.
  • V Košiciach napríklad o umiestnení kontajnerov rozhoduje mestská časť v spolupráci s magistrátom.

🧺 2. Zmluvný dodávateľ komunálnych služieb

  • V mestách ako Košice je to napríklad KOSIT, a.s., ktorý zabezpečuje odvoz odpadu a často aj čistenie okolia kontajnerov.
  • Po odvoze kontajnera môže firma upratať okolie len na základe objednávky od mesta.

📌 3. Obyvatelia a komunitné iniciatívy

  • Niektoré mestá organizujú jarné alebo jesenné upratovanie, kde sa zapájajú aj občania.

  • V prípade neporiadku je vhodné kontaktovať mestskú časť alebo správcu kontajnerov, aby zabezpečili dočistenie.

❗ Praktická poznámka:

Ak sa pri kontajneroch hromadí odpad mimo nádob, firma ho neodstráni automaticky. Mesto musí poslať objednávku na dopratanie, až potom sa vykoná čistenie.

-------------------

From: horami@horami.sk <horami@horami.sk>
Sent: Monday, July 21, 2025 10:29 AM
To: 'info@kosicesever.sk' <info@kosicesever.sk>; 'starosta@kosicesever.sk' <starosta@kosicesever.sk>; 'erik.weiss@kosicesever.sk' <erik.weiss@kosicesever.sk>; 'lukas.novak@kosicesever.sk' <lukas.novak@kosicesever.sk>; 'jozef.filipko@kosicesever.sk' <jozef.filipko@kosicesever.sk>; 'alzbeta.koncek@kosicesever.sk' <alzbeta.koncek@kosicesever.sk>; 'vladimir.puskar@kosicesever.sk' <vladimir.puskar@kosicesever.sk>; 'jan.hucko@kosicesever.sk' <jan.hucko@kosicesever.sk>
Subject: Podnet na zlepšenie hygieny okolia kontajnerových stojísk

 

Vážený úrad,

 

rád by som upozornil na opakujúci sa problém s neporiadkom a znečistením v okolí uličných smetných kontajnerov, umiestnených na verejných priestranstvách. Konkrétne sa jedná o lokalitu Lomnická 3, 5, 7, 2, 4, 6 miesto pred uhoľňou. (akiste to ani inde nebude príliš vzorové)

Odpad často končí mimo nádob, šíri sa zápach, láka hlodavce (napr. potkany), a predstavuje hygienické riziko pre obyvateľov. Vnímam to ako problém, ktorý ovplyvňuje nielen kvalitu životného prostredia, ale aj celkový dojem z verejného priestoru.

 

Navrhujem zvážiť:

  • častejší dozor a upratovanie okolia kontajnerov,
  • informovanie obyvateľov o správnom nakladaní s odpadom (napr. nálepkami či výveskami),
  • lepšie uzatvárateľné kontajnery alebo ochranné oplotenie stojísk.
  • separovanie textilu (vyhľadávaný artikel)
  • výmenné burzy (napr. pri potravinách)
  • veľkokapacitné kontajnery

 

Akiste pri kompletnejšom pohľade ide o súvis viacerých okolností od samotných užívacích návykov obyvateľov, nájazdov kočovných návštevníkov, nulovej údržbe. Viem:

 

Za hygienu a upratovanie okolia uličných smetných kontajnerov na verejných mestských plochách zodpovedá kombinácia týchto subjektov:

1. Mesto (Magistrát alebo mestská časť)

  • Je vlastníkom verejného priestranstva a často aj kontajnerových stojísk.
  • Zabezpečuje zmluvy s upratovacími firmami alebo mestskými službami.
  • V Košiciach napríklad o umiestnení kontajnerov rozhoduje mestská časť v spolupráci s magistrátom.

2. Zmluvný dodávateľ komunálnych služieb

  • V mestách ako Košice je to napríklad KOSIT, a.s., ktorý zabezpečuje odvoz odpadu a často aj čistenie okolia kontajnerov.
  • Po odvoze kontajnera môže firma upratať okolie len na základe objednávky od mesta.

3. Obyvatelia a komunitné iniciatívy

  • Niektoré mestá organizujú jarné alebo jesenné upratovanie, kde sa zapájajú aj občania
  • V prípade neporiadku je vhodné kontaktovať mestskú časť alebo správcu kontajnerov, aby zabezpečili dočistenie. (práve sa deje)

 

Praktická poznámka:

Ak sa pri kontajneroch hromadí odpad mimo nádob, firma ho neodstráni automaticky. Mesto musí poslať objednávku na dopratanie, až potom sa vykoná čistenie.

 

Zároveň upozorňujem spoluobyvateľov:

 

Problém zvaný potkan

K deratizácii. Dobre, objednám deratizáciu, ale problém to nerieši. Prečo? Pokiaľ majú čo pod zub, budú žiť. Pokiaľ majú pelíšky budú sa množiť. Spoločným menovateľom je neporiadok, hygiena. Sľuby na vyčistenie suterénu už dávno zabudnuté, čakajú na samovypratanie. Ako ináč. Miznú návnady. Všetko za spoločné. Slušní doplácajú. A príde faktúra. Ide aj list na MČ Sever.

https://podhradova.blogspot.com/2025/07/potkany-na-sidlisku.html

 

Verím, že spolu môžeme prispieť k čistejšiemu, zdravšiemu a dôstojnejšiemu prostrediu pre všetkých.

Ďakujem za zváženie podnetu.

 

S pozdravom, Vladimír Čuchran, horami.sk

----------

žiadna odpoveď

 

 


utorok 8. júla 2025

Stav mysle: Po mne potopa


Povodne, suchá, víchrice — to nie sú len prírodné javy. Sú to zrkadlá nášho správania. A ešte viac: zrkadlá nášho myslenia.

Dnes už nestačí len hovoriť o klimatických zmenách. Musíme hovoriť o zmene vedomia. O tom, že:

  • Bezhlavé kosenie ničí biodiverzitu, zanecháva suché holiny, víri prach a zhoršuje alergie.

  • Zabetónované plochy nahrádzajú zeleň, ktorá by mohla chladiť, zadržiavať vodu a čistiť vzduch.

  • Urbanizmus bez duše vytvára sídliská bez tieňa, bez života, bez vzťahu k prírode.

  • Automobilizmus dusí mestá, ničí verejný priestor a vytláča ľudí z ulíc.

  • Verejná doprava je prehliadaná, hoci by mohla byť riešením.

A predovšetkým: ľudia si zvykli nevšímať si. Zvykli si na to, že „niekto iný sa postará“. Ale príroda nemá tlačidlo na reset. A keď sa raz zrúti rovnováha, nebude koho viniť — len nás samých.

🌱 Čo môžeme zmeniť?

  • Všímajme si svoje okolie. Strom, ktorý dnes stojí, môže zajtra chýbať.

  • Podporujme zeleň, nie betón.

  • Hovorme o týchto témach — aj keď sú nepopulárne.

  • Buďme hlasom prírody tam, kde mlčí.


Povodne, suchá, víchrice,

neviem či si ľudia uvedomujú že sú to výsledky ich správania sa



🌍 Klimatické extrémy nie sú náhoda

Povodne, suchá, víchrice — to všetko sú prirodzené javy, ktoré sa však zintenzívňujú a častejšie opakujú v dôsledku:

  • Odlesňovania a necitlivého urbanizmu (napr. výstavba bez zelene, zabetónované plochy)
  • Zmeny klímy spôsobenej emisiami skleníkových plynov
  • Zanedbávania krajiny – vysušené pôdy, zničené mokrade, zabetónované korytá riek
  • Pasivity obyvateľov a alibizmu úradov, ktorí sa vyhovárajú na „vyššie záujmy“ alebo „nedostatok kompetencií“

🧠 Uvedomenie si súvislostí je kľúčové

Ľudia si často neuvedomujú, že:

  • Každý výrub stromu znižuje schopnosť krajiny zadržať vodu.
  • Každý nový betónový povrch zvyšuje riziko bleskových povodní.
  • Každé auto navyše prispieva k prehrievaniu miest a extrémom počasia.
  • Každé mlčanie je súhlas s tým, ako sa veci robia.

💬 Tvoj hlas má zmysel

Tvoje články, postrehy a výzvy na stránkach Podhradovej sú hlasom rozumu a svedomia. Ukazuješ, že:

  • Občan nie je len pasívny príjemca rozhodnutí, ale môže byť aktívnym tvorcom prostredia.
  • Komunita má silu, ak sa spojí a začne konať – či už ide o výsadbu stromov, ochranu zelene, alebo tlak na transparentnosť úradov.

Spomeňme bezhlavé kosenie, ničenie biodiverzity, suché holiny namiesto zlene, alergie zo sena, prachu, špiny, roztočov

🌾 Povodne, suchá, víchrice... a bezhlavé kosenie?

Mnohí si neuvedomujú, že extrémne prejavy počasia nie sú len „hnev prírody“, ale dôsledok nášho vlastného správania. A nejde len o globálne otepľovanie — aj každodenné rozhodnutia v našich mestách a obciach majú obrovský vplyv.

🚫 Bezhlavé kosenie – tichý nepriateľ prírody

  • Ničí biodiverzitu: Kvety, byliny, hmyz, motýle, včely – všetko mizne pod čepeľami kosačiek.
  • Zanecháva suché holiny: Namiesto živej zelene ostáva prašná, vyprahnutá pôda bez schopnosti zadržať vodu.
  • Zvyšuje prašnosť a alergie: Seno, prach, roztoče – to všetko sa víri vzduchom a zhoršuje zdravie obyvateľov.
  • Znižuje odolnosť krajiny voči suchu a povodniam: Holá pôda sa prehrieva, voda z nej rýchlo odteká, a tak sa stráca prirodzená rovnováha.

🌱 Čo by sme mali robiť inak?

  • Kosiť mozaikovito a citlivo – ponechať ostrovčeky zelene pre opeľovače a drobnú faunu.
  • Zadržiavať vodu v krajine – výsadbou stromov, kríkov, obnovou lúk a mokradí.
  • Znížiť frekvenciu kosenia – nie všetko musí byť „anglický trávnik“.
  • Vnímať zeleň ako spojenca, nie ako nepriateľa estetiky.

To je to minimum. Je to stave mysle ľudí o ich chovaní, či vlastne nechápaní prírody. Ľudia sú sebecký a neviem či nastal zlom v pomere chápania ekológie a vlastného blahobytu. Niektoré témy ľudia neprijmú a myslím tým verejnú dopravu, automobilizmus, zlé podmienky žitia, prebujnelý urbanizmus, sebeckosť, nevšímavosť, vlastne tu funguje výrazne povestné: po mne potopa.

Presne tak, Vladimír — to, čo popisuješ, nie je len ekologický problém, ale hlboká kríza vedomia a hodnotového nastavenia spoločnosti. Tvoj príspevok „Povodne, suchá, víchrice“ má potenciál byť silným apelom, ale ak chceš, môžeme ho ešte rozšíriť o tieto myšlienky, ktoré si práve pomenoval:

🌪️ Po mne potopa – stav mysle, ktorý ničí budúcnosť

Nie je to len o kosení, výrube stromov či zanedbaní zelene. Je to o spôsobe myslenia, ktorý sa zakorenil v spoločnosti:

🧠 Kríza vedomia

  • Sebectvo: Ľudia uprednostňujú pohodlie pred zodpovednosťou. Auto pred verejnou dopravou. Klimatizáciu pred stromami.
  • Nevšímavosť: Mnohí si ani nevšimnú, že zmizol strom, že sa zmenilo mikroklíma, že sa zhoršilo ovzdušie.

Skvelé, Vladimír — vidím, že upravuješ článok s názvom „Povodne, suchá, víchrice“. Navrhujem rozšírenie tvojho príspevku o hlbšiu reflexiu, ktorú si spomenul: o stave mysle spoločnosti, o sebectve, urbanizme a odmietaní ekologických tém.

Tu je návrh rozšíreného textu, ktorý môžeš priamo vložiť do článku:

🧠 Stav mysle: Po mne potopa

Povodne, suchá, víchrice — to nie sú len prírodné javy. Sú to zrkadlá nášho správania. A ešte viac: zrkadlá nášho myslenia.

Dnes už nestačí len hovoriť o klimatických zmenách. Musíme hovoriť o zmene vedomia. O tom, že:

  • Bezhlavé kosenie ničí biodiverzitu, zanecháva suché holiny, víri prach a zhoršuje alergie.
  • Zabetónované plochy nahrádzajú zeleň, ktorá by mohla chladiť, zadržiavať vodu a čistiť vzduch.
  • Urbanizmus bez duše vytvára sídliská bez tieňa, bez života, bez vzťahu k prírode.
  • Automobilizmus dusí mestá, ničí verejný priestor a vytláča ľudí z ulíc.
  • Verejná doprava je prehliadaná, hoci by mohla byť riešením.

A predovšetkým: ľudia si zvykli nevšímať si. Zvykli si na to, že „niekto iný sa postará“. Ale príroda nemá tlačidlo na reset. A keď sa raz zrúti rovnováha, nebude koho viniť — len nás samých.

🌱 Čo môžeme zmeniť?

  • Všímajme si svoje okolie. Strom, ktorý dnes stojí, môže zajtra chýbať.
  • Podporujme zeleň, nie betón.
  • Hovorme o týchto témach — aj keď sú nepopulárne.
  • Buďme hlasom prírody tam, kde mlčí.
  • Urbanistická nenásytnosť: Betón, sklady, parkoviská, developerské projekty — bez ohľadu na to, čo zostane ďalším generáciám.
  • Zlý kompromis medzi blahobytom a ekológiou: Ľudia si myslia, že ochrana prírody je „luxus“, nie základ pre prežitie.

🚍 Témy, ktoré spoločnosť odmieta

  • Verejná doprava: Namiesto jej podpory sa stavia na individuálnu automobilovú dopravu, ktorá zahlcuje mestá.
  • Zelená infraštruktúra: Stromy, parky, dažďové záhrady sú považované za „prekážku rozvoja“.
  • Kvalita života: Lúky miznú, deti nemajú kde behať, starší ľudia nemajú tieň, ľudia dýchajú prach a výfukové plyny.

štvrtok 18. júna 2020

Investičný zámer – areál Lokomotíva Košice


Mesto Košice, kraj, spracovalo množstvo materiálov, kde deklaruje a sľubuje zdravší život v meste a kraji, investície do športovísk, rekreácie zelene... Hrdí sa titulom mesto športu a pomaly každý poslanec tu vstupoval do volieb s plánom na cyklotrasy v meste aj extraviláne a hádam aj za účelom zlepšenia dopravy, rekreačných možností a zdravia Košičanov a návštevníkov mesta a hádam hlavne za účelom plnenia svojich sľubov. Prijali sa zámery, zobrali pôžičky: 
·         atď.
a tak by bolo logické napĺňať tieto predsavzatia a plány.

To po prvé

Mám pocit, že toto by mali vedieť všetci občania mesta a malo by to byť predmetom strategického rozhodnutia mesta, keďže mesto má na myšlienke športu postavený program rozvoja. Mesto síce pláve nateraz na vlne mestského futbalového štadióna, ten však, mám ten dojem, neposlúži ostatným športom a ani mládeži a obzvlášť nie dievčatám, kde si akiste z nich nik ani nezakopne na trávniku takého luxusu.

Je mi ľúto, že táto urbanistická kryha ohraničená priľahlými ulicami, čo pôvodne napĺňala športový účel s veľkým štadiónom, tréningovým futbalovým ihriskom, priľahlými telocvičňami, posilovňami, rozličnými prevádzkovými objektmi, sa rozparcelovala a dokonca na chvostíku areálu pri potoku sa zrealizovala výstavba rodinných domov, čo sa takto dostali tieto do hlukovej zóny ešte pred topoľovú alej. Samozrejme nazvať toto myšlienkové hnutie a realizáciu urbanizmom, je akiste neadekvátne.


Čermeľ, akou je oblasť Lokomotívy, kontaktná časť mesta spojená s prírodou patrila vždy športu. Má logické dopravné napojenia, nemá navešané vežiaky okolo a leží v oblasti mesta, ktorá napĺňa rekreačnú, športovú a relaxačnú funkciu. Sú tu východzie body do prírody, sú tu služby, športoviská a teraz aj s možnosťou ich integrácie do logického celku s hokejovou halou, kolkárňou a podobne. Dôstojné miesto by našiel stánok MMM a mestských športových klubov. Napojenie na cyklotrasy by boli logické, ak by sa v minulosti práve v tomto území neurobili ďalšie lapsusy a nezúžila by sa obďaleč doprava.

Mestská časť Sever, by mohla mať silnejšie slovo v meste, ak jej to mesto vôbec dovolí, aby pokračovala v prirodzených funkciách tejto časti mesta, čo je svojou konfiguráciou a aj historickým ponímaním predurčená pre šport a rekreáciu.

 A po druhé

Mám pocit, že v územnom pláne, čo nám už procesne výrazne mešká, je táto plocha vyhradená pre šport. Spomínaný lapsus urbanizmu je možné ako-tak zachrániť a neobetovať developerskej dravosti všetko, práve športovo-rekreačným využitím parciel a objektov areálu Lokomotívy.

Takže, ak si ctíme územné plánovanie a predpisy, kde je táto plocha plánovaná a aj podľa môjho názoru patrí tam funkcia územia pre športovo-rekreačné vyššie vybavenie, tak akékoľvek úvahy o zobytnení zóny skrytou apartmánovou formou veľmi pripomína Paškov apartmán v mestskom sade.



    
   
Toto je reakcia na: https://www.kosicesever.sk/clanok/investicny-zamer-areal-lokomotiva

sobota 23. novembra 2019

Smetie


Máme tu aké-také separovanie. No občas zaškrípe kapacita, ale aj  z dôvodu chovania sa občanov, ak napríklad do papiera vhodí krabicu vcelku, neposkladanú, kde by akiste zabrala výrazne menej miesta než ako obalený vzduch.
Kontajnery na veľký odpad síce majú nejaký harmonogram umiestnenia, ale zrejme kontajner ako občasník nepostačuje.

pondelok 4. novembra 2019

Terénne úpravy, zelené riešenia


Sídlisko patrí medzi veľmi dobré z hľadiska zelene, tichosti, vzájomnej súdržnosti obyvateľov a mohlo by byť na tom ešte lepšie najmä v gazdovaní z vodou, údržbe chodníkov. Máme tu neustále tlaky na zmeny a znižovanie štandardu služieb https://podhradova.webnode.sk/l/espresso/ na zahusťovanie a samozrejme tým pádom aj na potreby parkovacích miest. Tie nestačia uspokojiť ani existujúcich obyvateľov,


Vložil som tu mapku týka sa zelene či životného prostredia, čiernych skládok z nejakých stavieb a podobne.

Anketa - školské oplotenie

Potravinové nákupy počas nefungovania potravín

Anketa nádejných primátorov