piatok 1. augusta 2025

Základná škola



Vlastne píšem, lebo sú tu problémy. Nepochopiteľné. Trpia deti, doplácajú aj rodičia, prarodičia. Ihriská, priestor pre uplatnenie ich túžob, ambícii sú nedostupné. Oplotenie a vnútri ďalšie ploty ako nápravnovýchovný ústav. Deliť, nie spájať, zakazovať, prikazovať, brániť. Opak toho čo sa tára a to doslova na verejnosti, čo sa proklamuje. Deti čo sa ihrisko nedostanú. Brána. Raz zamknutá, potom zelektronizovaná, dostupná cez internet, kartou, čípom, úplne vhodné pre malé školopovinné deti. Zúfalé dobýjanie sa do priestorov ku hrám aj dospelákmi. Potom zas obdobie "otvorených dverí", samoobsluha, najnovšie návrat ku farmárskej reťazi. Nedobytné, aká to paródia. Keď zlyhá elektronický zámok, tak tu máme osvedčené stredoveké riešenie, vo verzii nerez.

Je hanbou spoločnosti, že toľko ospevovaná starostlivosť o deti, doba sociálnych sieti a deti riskantne preliezajú plot cez bráničku. Paradox čo? Či?
Možno si treba spomenúť:

Základná škola Polianska 1 v Košiciach má viacúčelové športové ihrisko, ktoré je určené na rôzne loptové hry ako:

🏐 volejbal
⚽ malý futbal
🏀 basketbal
🤾 hádzaná
🎾 tenis
🦵 nohejbal

Podľa :

📋 Základné fakty o ihrisku ZŠ Polianska

Nachádza sa v areáli školy na parcele č. 7230 v katastrálnom území Košice – Sever.
Má umelú trávu a mantinely, rozmery 33 × 18 metrov.
Vlastníkom je Mestská časť Košice – Sever, prevádzkovateľom škola.
Ihrisko nie je osvetlené, takže sa nevyužíva vo večerných hodinách.
Slúži žiakom školy aj deťom a mládeži z mestskej časti.

⚠️ Podlieha zákonu o detských ihriskách?

Nie. Toto ihrisko je športové a nie je vybavené hernými prvkami ako hojdačky, šmýkačky či preliezačky. Preto nepodlieha zákonu č. 371/2019 Z.z. o bezpečnosti detských ihrísk.

Ak by sa však v areáli školy nachádzalo aj klasické detské ihrisko s hernými prvkami, táto časť by už podliehala zákonu a musela by spĺňať bezpečnostné požiadavky.

🛡️ Bezpečnostné požiadavky pre športové ihriská (platné od 1. mája 2025)

Podľa Zákona č. 83/2025 Z.z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov:

🔍 Kto je zodpovedný?

Prevádzkovateľ ihriska – teda škola, obec, mestská časť alebo iný vlastník – je povinný zabezpečiť bezpečnosť ihriska počas celej doby jeho prevádzky.

📋 Požiadavky zahŕňajú:

Zariadenia musia byť vyhotovené a inštalované v súlade s technickými normami (napr. STN EN 15312 pre multifunkčné ihriská).
Pravidelné odborné kontroly, najmä:

Hlavná ročná kontrola – vykonáva ju nezávislý odborník s oprávnením.
Prevádzkové kontroly – priebežné vizuálne kontroly stavu ihriska.
Úprava povrchu a okolia – napr. bezpečný povrch, mantinely, odvodnenie.
Označenie ihriska – informácie o prevádzkovateľovi, pravidlách používania, vekových obmedzeniach.
Vedenie evidencie úrazov a incidentov.

⚠️ Sankcie

Ak ihrisko nespĺňa normy alebo nebolo kontrolované, považuje sa za nebezpečné.
V prípade úrazu môže byť prevádzkovateľ právne a finančne zodpovedný.

🏫 Čo to znamená pre ZŠ Polianska?

Ak škola prevádzkuje športové ihrisko, musí:

Zabezpečiť, že ihrisko je postavené podľa platných noriem.
Vykonávať pravidelné kontroly – minimálne raz ročne odborníkom.
Udržiavať ihrisko v bezpečnom stave a riešiť zistené nedostatky.

Základná škola na Polianskej funguje ako opustený ostrov. Detské školské ihriská asi nebudú príliš predmetom záujmu. Raz je areál zamknutý (napr. z Lomnickej ulice) na elektronické ovládanie, kód, či kartu, asi aj ťažko ovládateľné vzhľadom k neúspešnej snahe aj dospelákov bráničku otvoriť. Tá potom bývavala prekonávaná voľným preliezaním, či odprevádzala dobyvateľov, inokedy zas samoobsluha, dni otvorených dverí. Ihrisko, škola je v správe mestskej časti Košice Sever, či mesta a je v stave vysokého nezáujmu. Neslúži deťom, rodičom, komunite. Spravovanie mesta, časti je nehospodárne, neefektívne.
Nerád by som videl incident, úraz.

👄Vladimír, tvoje postrehy o Základnej škole na Polianskej ulici v Košiciach sú veľmi trefné a rezonujú s tým, čo sa píše aj na miestnych blogoch a stránkach. Tu je prehľad situácie:

🏫 Stav školy a ihriska na Polianskej

  • Zamknuté bráničky a elektronické ovládanie: Podľa miestnych postrehov je ihrisko často neprístupné, zamknuté na elektronické ovládanie, čo komplikuje prístup deťom aj dospelým.
  • Striedavý režim prístupu: Niekedy je ihrisko voľne prístupné, inokedy úplne uzavreté. To vedie k preliezaniu plotov a neštandardnému využívaniu priestoru.
  • Chýbajúca zeleň a komunitné prvky: V areáli školy chýbajú stromy, pestovateľské políčka či miesta na oddych. Pôsobí to ako opustený ostrov bez života.

🏙️ Správa mesta a mestská časť Košice-Sever

  • Multifunkčné ihrisko: Mesto Košice v spolupráci s MČ Košice-Sever síce vybudovalo multifunkčné ihrisko, ktoré využívajú žiaci školy, no jeho dostupnosť pre širšiu komunitu je otázna.
  • Nízka efektivita správy: Miestni obyvatelia kritizujú nehospodárnosť a neefektívnosť správy – veľa administratívy, málo konkrétnych služieb pre obyvateľov.
  • Chýbajúca participácia obyvateľov: Podhradová pôsobí ako „chvostík“ mesta, bez aktívneho zapojenia do rozhodovania či rozvoja.

💡 Možnosti zlepšenia

  • Revitalizácia ihriska: Otvoriť ihrisko pre komunitu, zaviesť jasný režim prístupu, doplniť zeleň a mobiliár.
  • Komunitné projekty: Vzory existujú – napr. výmenníkové stanice na Terase sa premenili na komunitné centrá.
  • Participatívny rozpočet: Zapojiť obyvateľov do rozhodovania o investíciách v lokalite.

---------

📬 Návrh podnetu na zlepšenie stavu ihriska a školy na Polianskej

Vec: Podnet na revitalizáciu areálu ZŠ Polianska a sprístupnenie ihriska pre komunitu

Vážené vedenie Mestskej časti Košice-Sever,

obraciam sa na Vás ako obyvateľ sídliska Podhradová s podnetom týkajúcim sa stavu areálu Základnej školy na Polianskej ulici. Tento priestor, ktorý by mal slúžiť deťom, rodičom a celej komunite, je dlhodobo zanedbaný a neefektívne spravovaný.

Konkrétne problémy:

  • Ihrisko je často uzamknuté elektronicky, prístup je obmedzený a neprehľadný.
  • Bránička je ťažko ovládateľná, čo vedie k preliezaniu plotov a neštandardnému využívaniu.
  • Areál pôsobí nehostinne – chýba zeleň, stromy, komunitné prvky, pestovateľské políčka.
  • Kamerový systém neplní svoj účel, chýba aktívna správa priestoru.
  • Ihrisko neslúži deťom mimo vyučovania, ani širšej komunite.

Navrhujem:

  • Zaviesť jasný režim prístupu k ihrisku – napr. otváracie hodiny pre verejnosť.
  • Doplniť zeleň, lavičky, komunitné záhony, drobný mobiliár.
  • Vytvoriť priestor pre komunitné aktivity – napr. sobotné dielne, športové podujatia.
  • Zapojiť obyvateľov do rozhodovania formou participatívneho rozpočtu.

Verím, že spoločnými silami môžeme zmeniť tento priestor na živé centrum sídliska, ktoré bude slúžiť všetkým generáciám. Ďakujem za zváženie podnetu a teším sa na Vašu odpoveď.

-----------

✅ Konkrétne kroky na zlepšenie školského areálu

Podľa a :

  • Revitalizácia ihriska: Otvoriť areál pre verejnosť mimo vyučovania, zaviesť jasný režim prístupu.
  • Zeleň a mobiliár: Vysadiť stromy, vytvoriť komunitné záhony, doplniť lavičky, tienidlá, pitnú vodu.
  • Komunitné aktivity: Organizovať sobotné dielne, športové podujatia, komunitné trhy.
  • Podporné opatrenia: Využiť nový systém inkluzívneho vzdelávania – napr. pedagogických asistentov, úpravy priestorov, doučovanie.
  • Digitálna modernizácia: Vytvoriť „triedu budúcnosti“ – priestor s technológiami, otvorený aj pre komunitu.

🌍 Ako sa spravujú školské zariadenia inde

Zahraničné príklady z :

  • Dánsko: Školy sú centrami komunitného života, mládež má reálny vplyv na rozhodovanie.
  • India: Využívajú komunitné školy, kde sa rodičia podieľajú na správe.
  • OECD krajiny: Školy majú autonómiu, ale sú prepojené s komunitou cez školské rady, participatívne rozpočty.

🗣️ Možnosti zapojenia obyvateľov do rozhodovania

Zdroje: ,

  • Participatívny rozpočet: Obyvatelia navrhujú a hlasujú o projektoch, ktoré sa realizujú z rozpočtu MČ.
  • Občianske zhromaždenie: Skupina obyvateľov diskutuje a navrhuje riešenia – napr. revitalizáciu ihriska.
  • Verejné stretnutia a konzultácie: MČ organizuje diskusie, kde sa zbierajú názory obyvateľov.
  • Školská rada: Môže byť otvorená aj pre zástupcov komunity, nie len rodičov.
  • Online dotazníky a mapovanie potrieb: Rýchly spôsob, ako získať spätnú väzbu od obyvateľov.

🛠️ Konkrétny plán na zlepšenie areálu ZŠ Polianska

1. Otvorenie ihriska pre verejnosť

  • Zaviesť jasný režim prístupu – napr. otváracie hodiny mimo vyučovania (poobede, víkendy).
  • Zjednodušiť ovládanie bráničky – nahradiť elektronický zámok mechanickým alebo sprístupniť kód komunitne.

2. Revitalizácia priestoru

  • Vysadiť stromy a zeleň – vytvoriť tieň a príjemné prostredie.
  • Zriadiť komunitné záhony – pestovateľské políčka pre deti, rodičov, školy.
  • Doplniť lavičky, pitnú vodu, tienidlá, hracie prvky.

3. Komunitné využitie

  • Organizovať sobotné dielne, športové podujatia, trhy.
  • Vytvoriť priestor pre neformálne vzdelávanie – napr. „trieda pod holým nebom“.
  • Využiť opustené objekty (napr. kotolne) ako komunitné centrá – podobne ako na Terase.

🗳️ Zapojenie obyvateľov do rozhodovania

1. Participatívny rozpočet

  • MČ Košice-Sever môže vyčleniť časť rozpočtu, o ktorej rozhodujú obyvatelia.
  • Obyvatelia navrhujú projekty (napr. revitalizáciu ihriska) a hlasujú o ich realizácii.

2. Verejné stretnutia a konzultácie

  • Organizovať diskusie s obyvateľmi – napr. v priestoroch školy, kultúrneho centra.
  • Zapojiť školu, rodičov, seniorov, mládež.

3. Online dotazníky a mapovanie potrieb

  • Vytvoriť jednoduchý formulár, kde obyvatelia vyjadria svoje potreby a návrhy.
  • Zverejniť výsledky a zapracovať ich do plánovania.

📣 Ako začať?

  • Zverejniť výzvu na stránke alebo na miestnych fórach.
  • Zorganizovať stretnutie – napr. „Podhradová diskutuje“ v areáli školy.
  • Kontaktovať školu a MČ – navrhnúť spoluprácu, požiadať o podporu.

📣 Komunitná výzva: Oživme školský areál na Polianskej!

Milí obyvatelia sídliska Podhradová,

Základná škola na Polianskej ulici – kedysi miesto detského smiechu a komunitného života – dnes pôsobí ako opustený ostrov. Ihrisko je často zamknuté, prístup komplikovaný, zeleň chýba, a priestor neslúži deťom ani dospelým. Miesto, ktoré by malo byť srdcom sídliska, zíva prázdnotou.

Spoločne to môžeme zmeniť!

💡 Čo navrhujeme?

  • Otvoriť ihrisko pre verejnosť mimo vyučovania.
  • Vysadiť stromy, vytvoriť komunitné záhony, doplniť lavičky a hracie prvky.
  • Organizovať sobotné dielne, športové podujatia, komunitné stretnutia.
  • Zapojiť obyvateľov do rozhodovania cez verejné diskusie a participatívny rozpočet.

🗓️ Čo môžete urobiť?

  • Príďte na komunitné stretnutie (navrhneme termín).
  • Podeľte sa o svoje nápady – osobne, e-mailom alebo cez online dotazník.
  • Podporte výzvu – zdieľaním, podpisom, účasťou.

📬 Kontakt

Ak máte záujem zapojiť sa, napíšte na: horami@horami.sk Alebo sledujte stránku:

Podhradová si zaslúži viac. Spoločne môžeme vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť deťom, rodičom, seniorom – celej komunite.

dotazník




štvrtok 31. júla 2025

Príroda v našich domovoch

 

Prečo sa naše bytovky nepýšia balkónmi, lodžiami, terasami ovešanými pelargóniami, zeleňou, kvetmi? Je to ľahostajnosť, lenivosť?


To je nádherná otázka, Vladimir, a zároveň trochu bolestivá, však? Lebo keď sa rozhliadneme po niektorých sídliskách, zdá sa, akoby balkóny stratili svoju dušu. Pritom v minulosti bývali pelargónie na parapetoch a závesné kvety znakom starostlivosti a lásky k domovu.

Prečo sa to teda vytráca? Môže to byť zmes viacerých vecí:

  • Zrýchlený spôsob života: Ľudia dnes trávia viac času mimo domova, pracujú, pendlujú, oddychujú pasívne, a jednoducho nezostáva energia na "zbytočnosti", ako kvety.

  • Pocit, že to nie je ich: Nájomníci často neinvestujú do priestoru, ktorý nie je ich majetkom. Balkón prestane byť rozšírením bytu a stane sa len skladiskom alebo miestom, "kam nikto nevidí".

  • Estetická ľahostajnosť: Nie každý vníma krásu ako hodnotu. Alebo možno len zabudli, že aj kvety môžu liečiť dušu.

  • Lenivosť? Skôr únava. Keď je niekto preťažený, aj zalievanie pelargónií je posledná vec, ktorú má chuť riešiť. Nie je to výhovorka, ale skôr dôsledok životného tempa.

A predsa—na každom sídlisku sa nájde aspoň jeden balkón, ktorý kvitne proti vetru. Možno je to dôkaz, že sa niečo v nás ešte nevzdalo. 🌸

Myslíš, že by ľudí inšpirovalo viac príkladov? Že keby to sused spravil, pridal by sa aj ďalší? Máš chuť byť ten prvý, kto svoj balkón zmení na rozprávku? Lebo vieš čo—aj ten najmenší pelargóniový kvet môže rozšíriť zelený reťazec po celom sídlisku. 💚


Pozri si tieto nádherné inšpirácie plných kvetinových balkónov, terás a lodžií, ktoré rozkvitli ako z rozprávky:

Tieto obrázky sú dôkazom, že aj malý priestor môže byť veľkým zdrojom radosti.

Aké sú psychologické dôsledky zanedbaných balkónov?


Skvelá otázka, Vladimir — lebo aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, zanedbané balkóny môžu mať hlbší psychologický vplyv než len vizuálny smútok. Tu je niekoľko dôsledkov, ktoré sa môžu prejaviť:

🧠 1. Vnútorný odraz vonkajšieho priestoru

Zanedbaný balkón často odráža stav mysle obyvateľa — apatiu, únavu, pocit bezmocnosti. Keď človek nemá energiu ani chuť starať sa o svoj najbližší priestor, môže to byť signál vyhorenia alebo depresie.

🌫️ 2. Strata kontaktu s prírodou

Balkón je často jediný kontakt s vonkajším svetom pre ľudí žijúcich v bytoch. Ak je zanedbaný, strácame možnosť zažiť zeleň, slnko, vône a farby — čo sú faktory, ktoré preukázateľne znižujú stres a zlepšujú náladu.

🧍‍♂️ 3. Pocity izolácie a odcudzenia

Zelený balkón môže byť spojovacím bodom so susedmi — ľudia si všimnú kvety, pozdravia sa, nadviažu rozhovor. Zanedbaný priestor však môže podporovať pocit izolácie a uzavretia sa do seba.

🏚️ 4. Efekt "rozbitého okna"

Z psychológie prostredia poznáme tzv. teóriu rozbitého okna — ak je prostredie zanedbané, ľudia majú tendenciu sa oň starať ešte menej. Jeden zanedbaný balkón môže "nakaziť" celé okolie pasivitou.

🌱 5. Strata príležitosti na mikro-radosť

Aj malý kvetináč môže byť zdrojom každodennej radosti. Zalievanie, sledovanie rastu, vôňa kvetov — to všetko sú drobnosti, ktoré majú pre duševné zdravie veľký význam. Bez nich sa život stáva o niečo chudobnejší.

Zaujímavé je, že obnovenie balkóna – aj len pár kvetináčmi – môže pôsobiť ako terapeutický akt. Je to malý krok, ktorý dáva pocit kontroly, krásy a spojenia so svetom.

Ako rôzne kultúry využívajú balkóny na svojich domoch?


Výborná otázka, Vladimir! Balkóny nie sú len architektonickým prvkom — v rôznych kultúrach majú odlišné funkcie, významy a estetiku. Tu je malý výlet okolo sveta cez balkóny:

🇮🇹 Taliansko – scéna života

V talianskych mestách ako Rím, Florencia či Neapol sú balkóny predĺžením obývačky. Ľudia na nich vešajú bielizeň, pestujú kvety, rozprávajú sa so susedmi. Sú to živé miesta, kde sa odohráva každodenný život — nie náhodou sa balkón stal kulisou pre Romea a Júliu.

🇪🇸 Španielsko – fiesta na fasáde

V Andalúzii sú balkóny často zdobené kvetináčmi s muškátmi a azalkami. Počas sviatkov ako Semana Santa sa z nich sledujú procesie, a počas fiest sa menia na malé tribúny. Balkón je tu sociálny priestor, nie len súkromný.

🇯🇵 Japonsko – minimalizmus a funkčnosť

V japonských mestách sú balkóny často kompaktné a praktické – slúžia na sušenie prádla, pestovanie bonsajov alebo byliniek. Estetika je čistá, jednoduchá, s dôrazom na harmóniu a poriadok.

🇹🇷 Turecko – čaj, rozhovory a výhľad

V tureckých domácnostiach je balkón miestom na pitie čaju, rozhovory so susedmi a sledovanie diania na ulici. Často sú zasklené, aby sa dali využívať celoročne. Balkón je tu predĺžením spoločenského života.

🇧🇷 Brazília – zelené útočisko

V mestách ako São Paulo sú balkóny často plné rastlín, vytvárajúce malé džungle. Slúžia ako únik z betónovej džungle, miesto na oddych, jogu alebo grilovanie.

🇫🇷 Francúzsko – šarm a výhľad

Parížske balkóny sú ikonické – kované zábradlia, kvety, káva a croissant. Slúžia viac na vizuálny pôžitok a romantickú atmosféru než na praktické využitie.

Zaujímavé je, že všade na svete balkón odzrkadľuje kultúru bývania: niekde je to miesto na oddych, inde na komunikáciu, niekde na praktické účely. A niekde všetko naraz.

A Slovensko? Sklad, fajčiareň 

Presne, Vladimir... u nás sú balkóny často synonymom pre "sklad náradia, pneumatík a sušiak bielizne", alebo – ako vravíš – malá fajčiarska zóna s výhľadom do dvora. 😅 A je to škoda, lebo tým strácame potenciál na mikro-oázy, ktoré by mohli meniť nielen naše bývanie, ale aj náladu v celej štvrti.

Tu je pár dôvodov, prečo sa to u nás takto zaužívalo:

  • Postkomunistické dedičstvo: Balkón nebol chápaný ako estetický priestor, ale ako funkčné rozšírenie bytu – kam sa dalo odložiť, čo sa nezmestilo dnu.

  • Životné tempo a priority: V uponáhľanom živote málokto vníma kvetináče ako nutnosť. Údržba balkóna je často "luxusom" až po zariaďovaní kuchyne a výmene okien.

  • Mentálne nastavenie: Balkón nie je vnímaný ako súčasť verejného priestoru – nikomu neprekáža, ak je neupravený. Ale keď rozkvitne, všetci ho zrazu obdivujú!

  • Chýbajúca inšpirácia a komunita: Keď žiadny sused nemá kvety, človek má pocit, že by bol čudák, keby s tým začal. Ale... niekto musí byť ten prvý.

A predsa – keď prejdeš niektorými staršími sídliskami, sem-tam objavíš rajskú lodžiu plnú muškátov. To sú tichí hrdinovia sídliskovej estetiky. 🌸

Vieš čo by bolo skvelé? Urobiť "balkónový prevrat" – založiť malú miestnu výzvu, ako je "Zakvitni Podhradovú". Jeden balkón inšpiruje druhý... a z fajčiarne sa stane rozkvitnutý raj.


Nie je to všetko o zvyku frflať na všetko a u seba nevidieť chyby? Lebo je to aj o psychohygiene, minútkam strávených v iných dimenziách. 

Áno, Vladimir — presne tak. ❤️ Hovoríš mi z duše.

Často je jednoduchšie frflať na okolie, na systém, na susedov, ako sa úprimne pozrieť na svoj vlastný kúsok sveta. A pritom práve ten máme najväčšiu šancu zmeniť. Stačí pár minút denne strávených so zeminou na prstoch a hlavou v oblakoch muškátov — a človek sa ocitne v inej dimenzii.

Pestovanie je akt ticha, trpezlivosti a starostlivosti, ktorý nás učí vnímať plynutie času inak. Je to minirituál – kde každý kvet je tichou odpoveďou na otázky, ktoré možno sami sebe ani nevieme položiť. A tiež skvelý prostriedok psychohygieny:

  • namiesto doomscrollingu – presádzanie,

  • namiesto frfľania – zalejeme,

  • namiesto pasivity – nový kvetináč.

A navyše, keď ten balkón zakvitne, mení sa nielen náš pohľad na svet, ale aj pohľad sveta na nás. Ľudia sa zastavia, usmejú sa, niekto sa možno inšpiruje... a tak sa kruh rozširuje.

Balkón - moja oddychovka